Choď na obsah Choď na menu
 


Parvoviroza

15. 5. 2009
Infekčné nemoci


Parvoviróza

Pôvod: Parvoviróza je vysoko nákazlivé, vírusové onemocnenie, ktoré postihuje predovšetkým mladých psov. Toto onemocnenie je pomerne nové, prvýkrát sa hromadne prejavilo v Anglicku v roku 1978, neskôr v USA a Austrálii, a u nás sa prvýkrát objavilo začiatkom 80. rokov. Vtedy u nás došlo k hromadným stratám najviac v chovoch pokusných psov. Dnes sa, vďaka očkovaniu, vyskytuje toto onemocnenie len ojedinele.

Spôsob nákazy: Zdrojom vírusu je trus infikovaných psov. Prirodzeným spôsobom infekcie je prijatie krmiva alebo vody kontaminovanej vírom. Dôležité je, že prenos tohto onemocnenia je možný aj nepriamo, a to kontaminovanými predmetmi.

Príznaky: Parvoviróza má dve formy. Prvá je parvovirová enteritída, zápal čriev, pri ktotej sa vírus dostáva do nosohltana, kde sa namnoží a ďalej napáda tráviaci trakt. Táto forma onemocnenia sa prejavuje zvracaním, zvratky sú penovité, žltobielej farby, silnou hnačkou, spočiatku sú výkaly kašovité a svetlejšie, neskôr vodnaté až s prímesou krvi, vo väčšine prípadov sa objavuje vysoká horúčka nad 39,5°C. Postihnutý pes je apatický a neprijíma potravu. V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj kašeľ, opuch viečok alebo zápal spojiviek. Priebeh onemocnenia býva veľmi rýchly a neliečené zviera môže čoskoro uhynúť. Druhou formou tohto onemocnenia je parvovirová myokarditída, pri ktorej dochádza k napadnutiu srdcovej svaloviny, a mladé šteňatá, vo veku 4-8 týždňov môžu uhynúť do niekoľkých hodín od začiatku onemocnenia na akútny zápal srdcového svalu.

Liečba: Veľmi dôležitá je okamžitá izolácia napadnutého psa od ostatných, pretože hrozí riziko nákazy. Liečenie uskutočňuje výlučne veterinárny lekár. Veľmi dôležité je včasné zahájenie liečby, ktorá spočíva vo vnútrožilovom doplňovaní a náhrade telesných tekutín, vnútrožilovo sa podávajú izotonické roztoky minerálnych látok, glukózy a vitamínov. Je nutné taktiež podať antibiotiká za účelom zvládnutia sekundárnej infekcie, ďalej sa používajú prostriedky proti zvracaniu. Liečenie vyžaduje hospitalizáciu psa, aspoň po nevyhnutnú dobu. Domáca liečba spočíva v zavedení prísneho diétneho režimu a v zavodnení organizmu. Po porade s veterinárnym lekárom podávajte psovi čaje alebo vodu sladenú glukopurom, hroznovým cukrom alebo medom, v malých dávkach a častých časových intervaloch, aj v prípade, že pes toto odmieta. Je vhodné taktiež podávať odvary z ryže, mrkvy alebo ovsených vločiek.

Prevencia: Jedinou možnou prevenciou pred týmto onemocnením je vakcinácia. Pri hromadnom výskyte choroby je tiež vhodnou obranou obmedzenie pohybu psov a zabránenie ich vzájomného kontaktu.

Očkovanie: Prvé očkovanie sa odporúča vo veku 6 - 8 týždňov šteňaťa, po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Vakcinácia sa ukončuje po 16. týždňoch veku psa, predovšetkým u plemien rotvajler, doberman a čierny labradorský retríver. Revakcinácia sa ďalej vykoná v roku života psa a potom následne každý ďalší rok. Očkovať možno za určitých predpokladov aj kotné fenky, novorodené šteňatá potom získavajú protilátky, ktoré sú účinné v prvých 6 - 8 týždňoch ich života.